Rozkvitnutá halúzka
Čo o nej písať, o halúzke rozkvitnutej?
Čo o nej hovoriť, čo spievať o jej kráse?
Či azda chváliť zem, tú múdru veliteľku,
či život osláviť a jeho cenu veľkú,
keď tu ta miazga prúdi do vetvy
a mení konár na sneh?
Včera bol ešte holý strom a smutný pred splnením,
dnes na ňom sipí ohňostroj plameňom kvetov bielim,
dnes je strom divá raketa, čo vybuchuje vo sne
a trápi malú halúzku, páli ju neľútostne
plameňom veľkým, žeravím, ktorý tu život značí.
Však vykúpi sa halúzka a tichý štebot vtáčí
jej potom príde na kvety rozprávať o princeznách,
v jej lone mäkkom postaví vták vzácny tiché hniezda
a bude hľadieť na rosu, keď padne na lupene,
a bude spievať milencom, že smrť je vykúpenie,
pretože táto halúzka je vlastne smutná pani,
ktorá raz dávno zomrela v jesennom vinobraní
a teraz na jar vykvitla a vonia na halúzke.
Človek má srdce maličké, pre veľkosť lásky úzke
a preto ešte po smrti ho niečo k tomu ženie,
ísť hľadať malej halúzke najväčšie vykúpenie.
Čerešne, slivky, jablone, kvitnúce tŕpky v stráni.
Halúzka - divý ohňostroj, halúzka - smutná pani.
Marhule, hrušky, broskyne a v sade zázrak vyšní.
Halúzka - dievča usmiate, halúzka - askét prísny.
Halúzka mala v rozkvete, povedz nám - vlastne kto si?
Možno, že pieseň pastiera, keď tade išiel bosý,
možno, že zem tak ľúbila a bola túžbou chorá,
keď ju tu hore ku slncu milenec jarný volal
a sny jej prešli do stromov a kvitnú na konári.
Milenec slnko chytá ich a na líca im žiari.
Možno, že táto halúzka je iba kurtizána
a oklame nás po noci, keď padne rosa ranná
a oklame nás, opŕchne, my vedieť nebudeme,
kam odlietli jej lupene, do ktorej smutnej zeme
ich odvial vietor neprajný a tieto noci temné.
Však pochopíme všetko raz, bude to prosté veľmi,
keď miesto kvetov halúzku naklonia plody k zemi
a ona bude rozprávať, že vtedy dávno, z jari
tu bola bielim dievčatkom a mala rumeň v tvári.
Halúzka v našej záhrade, halúzka v sklennej váze,
na kraji cesty hodená, nehybná na obraze,
halúzka, lupeň, stromy, sad a život rozihraný,
ohňostroj, láska, smrť a noc. Halúzka - smutná pani.