Poézia-Zápalôčka
7. 11. 2007
Sedela tichúčko na zemi, na tej zemi studenej,
stále tajne dúfala, že príde po ňu archanjel.
Že zachráni ju, že pomôže, z tejto zimy velikej,
no nechodí a neletí, nepočuje hlások jej.
Zápalôčka dohorieva, posledný dotyk ohňa s telom,
to snehová kráľovná - zima je jej krutým dielom.
Tak vstaň dievčatko! Vstaň a choď!
Chceš snáď premrznúť na samučičkú kosť?
No ono len sedí a do rúk si dýcha,
na vyhasnutú zápalôčku smutne si len vzdychá.
Zápalôčka hor mi hor! No tak prosím! Svieť!
Už nechcem sa so smrťou takto dlho prieť.
No zápalka len dymí, dym vo vzduchu sa vznáša
a dievčatko samo do nebíčka kráča.
Zápalôčka padá z ochabnutej rúčky,
malé tielko opiera sa o rameno kľučky.
No tak ľudia pomôžte, veď dieťa vám tu umiera,
nekráčajte len tak ďalej. Bože až srdce mi zviera.
Nie. Už je neskoro, už je duša preč.
A svet akoby zastavil. Asi stratil reč.
stále tajne dúfala, že príde po ňu archanjel.
Že zachráni ju, že pomôže, z tejto zimy velikej,
no nechodí a neletí, nepočuje hlások jej.
Zápalôčka dohorieva, posledný dotyk ohňa s telom,
to snehová kráľovná - zima je jej krutým dielom.
Tak vstaň dievčatko! Vstaň a choď!
Chceš snáď premrznúť na samučičkú kosť?
No ono len sedí a do rúk si dýcha,
na vyhasnutú zápalôčku smutne si len vzdychá.
Zápalôčka hor mi hor! No tak prosím! Svieť!
Už nechcem sa so smrťou takto dlho prieť.
No zápalka len dymí, dym vo vzduchu sa vznáša
a dievčatko samo do nebíčka kráča.
Zápalôčka padá z ochabnutej rúčky,
malé tielko opiera sa o rameno kľučky.
No tak ľudia pomôžte, veď dieťa vám tu umiera,
nekráčajte len tak ďalej. Bože až srdce mi zviera.
Nie. Už je neskoro, už je duša preč.
A svet akoby zastavil. Asi stratil reč.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář