Black Horses

Vo voltíži sa konajú nasledujúce druhy súťaží:

• súťaž jednotlivcov
• súťaž dvojíc
• súťaž skupín
• Voltížne kone
  • Kôň na medzinárodných pretekoch musí mať aspoň 7 rokov, na národných pretekoch aspoň 5 rokov
  • Všetky zostavy vo všetkých kolách musia byť prevedené na jednom koni a s jedným lonžérom
  • Kôň môže v jednom súťažnom dni štartovať najviac s jednou skupinou a dvoma jednotlivcami. Štyria jednotlivci sa rátajú ako jedna skupina, dvojica sa ráta, ako dvaja jednotlivci
• Lonžér
  • Pri súťaži voltížnych skupín je lonžér členom skupiny, ale nepodlieha vekovému limitu a musí byť starší ako 18 rokov. Hoci je lonžér členom skupiny, môže mať inú štátnu príslušnosť ako členovia skupiny.
  • Náhradný lonžér alebo lonžér iného koňa môže štartovať len z dôvodu choroby pôvodného lonžéra, potvrdenej lekárom.
• Voltížna skupina

Voltížna skupina sa skladá z lonžéra, koňa a šiestich voltižérov a môže mať jedného náhradného voltižéra.

Súťaž pozostáva z povinnej zostavy a z voľnej zostavy. Zostavu možno odcvičit v cvale alebo kroku. Zostava odcvičená v kroku sa hodnotí polovične oproti zostave v cvale. Na koni môžu byť najviac traja voltižéri v kontakte s koňom musia byť aspoň dvaja voltižeri. Cviky odcvičené bez splnenia tejto podmienky sa nehodnotia.

• Známky za povinnú zostavu
  • 10 - výborne
  • 9 - veľmi dobre
  • 8 - dobre
  • 7 - dosť dobre
  • 6 - uspokojivo
  • 5 - dostatočne
  • 4 - nedostatočne
  • 3 - dosť zle
  • 2 - zle
  • 1 - veľmi zle
  • 0 - neprevedený cvik alebo výsledok zrážok

    Voltíž patrí k najstarším druhom športu. Korene voltížneho jazdenia siahajú až do rímskych čias, keď program každoročných starorímskych hier pozostával zo záprahov, dostihov a z akrobatického cvičenia na cválajúcom koni. Voltíž bola popri záprahoch, zápasníctve, streľbe z luku, hode oštepom a boxovaní súčasťou výcvikového programu mladých Rímanov v sociálne vyšších vrstvách. V stredoveku predvádzali rytieri náskoky a cvičenie na koni v plnej výstroji. V období renesancie bola voltíž na rytierskych akadémiách súčasťou vojenského výcviku a slúžila na zdokonalenie obratnosti a zručnosti mladých šľachticov. V tomto čase bol zavedený aj názov voltíž, ktorý vznikol z francúzskeho slova „La Voltige“, čo znamená cvičenie na koni. K tomu sa autor v knihe „História športu“ vyjadril: „A tak sa z voltíže, ktorá slúžila najskôr ako predpríprava na jazdenie, vyvinula samostatná športová disciplína, ktorá v sebe spája obratnosť, zručnosť a eleganciu pohybu.“ V roku 1920 bola voltíž zahrnutá do programu Olympijských hier v Antverpách, v Belgicku, pod názvom “Krasojazdectvo”. Súťažilo sa v kategórii jednotlivcov a skupín. Moderná voltíž, vznikla až koncom 40. rokov a slúžila zo začiatku hlavne ako predpríprava pre jazdu v sedle. V roku 1958 vyšli prvé predbežné pravidlá voltíže. V roku 1963 sa vo Wiesbadene konali prvé Majstrovstvá Nemecka ale iba v kategórii skupín, zatiaľ čo prvé Majstrovstvá Nemecka v kategórii jednotlivcov boli až v roku 1986 v Mannheime. V roku 1983 vznikli prvé medzinárodné pravidlá Svetovej jazdeckej federácie FEI. Bol to ukážkový šport na Olympijských hrách v Los Angeles, USA v roku 1984. V nasledujúcom roku sa v meste Ebreichsdorf neďaleko Viedne konali prvé Majstrovstvá Európy a hneď potom sa v roku 1986 v Bulle vo Švajčiarsku uskutočnili prvé Majstrovstvá sveta. Prvé svetové jazdecké hry (Majstrovstvá sveta 7 jazdeckých disciplín) sa konali v roku 1990 v Stockholme, druhé v roku 1994 v Haagu, tretie v roku 1998 v Ríme a štvrté v roku 2002 v Jereze de la Frontera. Na týchto svetových podujatiach sa mala voltíž možnosť predstaviť širokej medzinárodnej verejnosti. Gymnastické často až akrobatické výkony voltižérov sa stretli u divákov s veľkým nadšením a získali si obdiv a uznanie aj v mnohých masmédiách. V súčasnosti sa každé dva roky konajú svetové a kontinentálne majstrovstvá a Svetové jazdecké hry (WEG) sa konajú každé štyri roky.